Stopovanie ako sloboda. Hodina stopom s miestnymi je niekedy za stovky bedekerov, hovorí Milan Potočár (podcast)

Ráno Nahlas

Keď sa o Európe a Európskej únii dá rozprávať aj v čase moratória pred eurovoľbami. Napríklad cez tému slobodného cestovania, ktorého špecifikom je sloboda znásobená ešte aj oslobodením od vlastného dopravného prostriedku.

Jasné, dá sa to povedať aj prozaickejšie: Naprieč Európou stopom!

27 členských štátov na takmer štyri a pol milióna kilometroch štvorcových, kde žije takmer 440 miliónov ľudí. Koľko kilometrov ciest to môže byť? A koľko možností spojenia...?

Zážitok z tejto znásobenej slobody si v sebe nosí a obohacuje ním aj svoje okolie Milan Potočár. Práve s ním bude dnešné európsko – slobodné RánoNahlas.

Bude aj o „stopovaní na palec“, či na „ceduľu“ alebo na „dohovor“. O stratégiách oslovovania, o zážitkoch z ciest nielen po Európe, ale aj po krajinách Blízkeho východu, či Balkánu.

„Najlepším miestom pre stopára sú čerpačky na diaľniciach“, rozpráva Milan Potočár, ktorý je vyštudovaný lingvista, niekdajší vysokoškolský učiteľ holandštiny. Je na nich možnosť vzájomného oťukania, väčší časový priestor na minirozhovor, pri ktorom je možnosť získať prvý a základný dojem z človeka, ktorý vás chce zobrať. „Keď človek vidí, že ste normálny, ja vidím, že on je normálny, vo väčšine prípadov, keď je to možné, tak vás zoberie“, vysvetľuje.

V topánkach stopára sa krajiny podľa Potočára spoznávajú „o tri levely vyššie“, ako pri obyčajnej návšteve. „Dostávate sa do situácií, v ktorých ste s miestnymi v najspontánnejších momentoch. Vtedy počujete o politike či o bežnom živote v danej krajine veci, ktoré by ste si nemali kde prečítať“, hovorí. „Naviac, pri slobodnom živote stopára máte na to aj fúru času“, dodáva.

„Stopovanie je aj prekračovaní komfortných zón“, tvrdí Milan Potočár. Nie je podľa neho typologicky pre „princezny“, ale pre ľudí, ktorí sú „do koča aj do voza“. V každom prípade je slobodou, ako zdôrazňuje.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.